Oct 102013
 

अन्यभाषासु उपलब्धानि रसवत्पद्यानि विभिन्नछन्दांसि आश्रित्य संस्कृतभाषायै भाषान्तरम् करणीयः |

  59 Responses to “पद्यपाने संस्कृतपद्यमासः ४ : भाषान्तरम्”

  1. परिहृतिविधिरस्या मृग्यमाणोऽपि गाढं
    स्फुरति न खलु कश्चित् किं नु कुर्यां प्रचक्ष्व ।
    ऋतमुदितमभिज्ञैर्मन्दभाग्योपयातः
    शरधिरपि महिष्ठो जानुदघ्नत्वमेति ॥
    ಶತಾವಧಾನದಲ್ಲಿ ’ಸಾಗರಂ ಗರ್ತದೊಳ್ ಜಾನುಮಾತ್ರಂ ಗಡಾ’ ಎಂಬ ಸಮಸ್ಯೆಗೆ ಅವಧಾನಿಗಳಿತ್ತ ಪರಿಹಾರದ ಭಾವಾನುವಾದ. ಅವಧಾನಿಗಳ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ಇದನ್ನು ಒಪ್ಪುವವನಲ್ಲವಾದರೂ ಆ ರಸವತ್ಪದ್ಯವು ಇಷ್ಟವಾಗಿ ಅನುವಾದಿಸುವ ಯತ್ನಗೈದೆ 🙂

  2. This was a favorite poem for me when I was in high school. Thanks for suggesting translating well-known works into Samskrtam. Here is an attempt at translating. I provide the original here as well, copied off a web site. I would appreciate any comments or corrections, as always.

    Wordsworth’s Solitary Reaper

    BEHOLD her, single in the field,
    Yon solitary Highland Lass!
    Reaping and singing by herself;
    Stop here, or gently pass!
    Alone she cuts and binds the grain, 5
    And sings a melancholy strain;
    O listen! for the Vale profound
    Is overflowing with the sound.
    No Nightingale did ever chaunt
    More welcome notes to weary bands 10
    Of travellers in some shady haunt,
    Among Arabian sands:
    A voice so thrilling ne’er was heard
    In spring-time from the Cuckoo-bird,
    Breaking the silence of the seas 15
    Among the farthest Hebrides.

    Will no one tell me what she sings?—
    Perhaps the plaintive numbers flow
    For old, unhappy, far-off things,
    And battles long ago: 20
    Or is it some more humble lay,
    Familiar matter of to-day?
    Some natural sorrow, loss, or pain,
    That has been, and may be again?

    Whate’er the theme, the Maiden sang 25
    As if her song could have no ending;
    I saw her singing at her work,
    And o’er the sickle bending;—
    I listen’d, motionless and still;
    And, as I mounted up the hill, 30
    The music in my heart I bore,
    Long after it was heard no more.


    एकाकिनीं पश्यत तत्र बालां क्षेत्रस्थितामुन्नतदेशजाताम् ।
    लवित्रहस्तां प्रियगानमग्नाम् अत्र स्त वा मन्दमितः प्रयात ॥१॥
    विच्छेत्ति बध्नाति च धान्यगुच्छान् गायत्यपीयं च विषादगीतम् ।
    भो: श्रूयतां कन्दरमत्र गाढम् आप्लावितं शब्दमयं विशालम् ॥२॥
    न कश्चिदासीत् प्रियगीतपक्षी यो गीतवान् श्राव्यतरं कदाचित् ।
    श्रान्तप्रवासिश्रवणाय भूमौ छायासु तास्वारबसैकतासु ॥३॥ (आरब = Arab)
    न कश्चिदासीत् खलु कोकिलोऽत्र यो गीतवान् स्वादुतरं वसन्ते ।
    विच्छिद्य निःशब्दसमुद्रभावं द्वीपेषु दूरस्थितहेब्रिडीषु ॥४॥ (हेब्रिडीषु = in Hebrides)
    किं गायतीत्येव न वक्ति कश्चित् किं काङ्क्षते वा किमु गीतभावः ।
    भवेत् पुरा दुःखमयं तु किञ्चित् शोकं च दद्युस्समराः पुराणाः ॥५॥
    अन्यद्भवेदत्यतनं तु किञ्चित् सुज्ञातदैनन्दिननिर्विशेषम् ।
    आर्तिश्च हानिर्व्यसनं च किञ्चित् पूर्वानुभूतं च पुनर्भवेद्वा ॥६॥
    जानामि नास्याः किल गानसारं परन्त्वनन्तं खलु गीतमेतत् ।
    अपश्यमेनां तु लवित्रहस्तां स्वकार्यनम्रामपि गानमग्नाम् ॥७॥
    शृण्वन् स्थितोऽहं ह्यचलस्स्थिरश्च ततो यदारुह्य गिरिं त्वगच्छम् ।
    हृदि स्थितं गानमिदं चिराय न श्रूयते यद्यपि बालिकायाः ॥८॥

    • प्रथमपद्ये ऽन्तिमपादे स्त इति शुद्धम् वा?

      • धातुमञ्जर्याम् अस् धातोः लोटि मध्यमपुरुषबहुवचनान्तरूपं “स्त” इत्यस्ति ।

        • उपकृतोऽस्मि!

          शीघ्रोत्तरेण कौतूहलम् – भवते मम टिप्पणेस् सूचना विपत्त्रद्वारा प्रापिता वा?

          • न प्राप्ता विद्युत्सन्देशद्वारा । अहमिदानीं प्रतिदिनं कुतूहलेन पद्यपानजालस्थानं गत्वा पश्यामि । अत एव भवतः टिप्पणीं अद्य प्रातः दृष्टवान् । यदि वयं टिप्पणीः विद्युत्सन्देशद्वारा प्राप्नुमः तर्हि उत्तमं भवेत् यथा अस्माकं पद्यधारागणे प्रचलति ।

    • समीचीनोऽनुवादः ।

  3. ದಿನಮುಖದೊಳ್ ಸಂಚರಿಸುವ
    ವನಕರಿಗಳ ಕರ್ಣತಾಳ ಗಂಭೀರತರ
    -ಧ್ವನಿಗೆಳಸಿ ರಾಗದಿಂದೆ ಸೋ
    ಗೆ ನವಿಲ್ಗಳ ವಿಂಡು ನಲಿದು ನರ್ತಿಸಿತಾಗಳ್ ।।
    (ನಾಗವರ್ಮನ ಕರ್ಣಾಟಕ ಕಾದಂಬರಿ ೧-೧೨೬)

    ಅನುವಾದ-
    ಮತ್ತೇಭಾಃ ಭ್ರಮರೈರ್ನಿಪೀಡಿತಮುಖಾಃ ಧಾವಂತಿ ತೇ ಪ್ರಾಙ್ಮುಖೇ
    ಕುರ್ವನ್ ಕರ್ಣಪತಾಕತಾಡನರವಂ ಮೇಘಾ ಇವ ವ್ಯೋಮನಿ
    ಶ್ರುತ್ವಾ ತದ್ರವಮಾಗತಂ ಜಲಧರಾದಿತ್ಯೇವ ಮತ್ವಾ ತದಾ
    ನೀಲಗ್ರೀವಗಣಂ ಕರೋತಿ ಬಹುಧಾ ನೃತ್ಯಂ ಪ್ರಮೋದೇ ವನೇ ।।

    ಸಂಸ್ಕೃತ ಕಾದಂಬರಿಯಿಂದ ನಾಗವರ್ಮ ಕನ್ನಡಕ್ಕೆ ಅನುವಾದ ಮಾಡಿದ್ದನ್ನು ಸ್ವಲ್ಪ ವ್ಯತ್ಯಾಸಗಳೊಂದಿಗೆ ಮತ್ತೆ ಸಂಸ್ಕೃತ ಕ್ಕೆ ಅನುವಾದ ಮಾಡುವ ಧೈರ್ಯ ಮಾಡ್ತಾ ಇದ್ದೇನೆ ;-)ಬಾಣನ ವಾಗ್ಬಾಣ ಗಳನ್ನು ಕನ್ನಡ ಕಬ್ಬ ಬಾಣಸಿಗನಿಂದ ಕೊಂಡು ಸಂಸ್ಕೃತ ಬಾಣನಿಗೆ ಬಾಣ ಬಿಡುವ ಕಾರ್ಯ:-)

    • ಬಹಳ ಸುಂದರವಾಗಿದೆ ಭಾಷಾಂತರ!

    • ಮತ್ತೇಭಾಃ ಮತ್ತು ಮುಖಾಃ ಅನಂತರ ವಿಸರ್ಗಲೋಪವಾಗಬೇಕು. ಕುರ್ವನ್ ಯಾಕೆ? ಕುರ್ವಂತಃ ಆಗಬೇಕಲ್ಲವೇ? ಮತ್ತೇಭಾಃ ಅಂತ ಇರುವುದರಿಂದ. ಪತಾಕಃ ಅಂತ ಇದೆಯಾದರೂ ಪತಾಕಾ ಅಂತ ಸ್ತ್ರೀಲಿಂಗವಾಗಿಯೇ ಬಳಕೆ ಹೆಚ್ಚು. ನೀಲಗ್ರೀವಗಣಃ ಆಗಬೇಕು ಗಣಶಬ್ದ ಪುಲ್ಲಿಂಗವಲ್ಲವೇ? ಪ್ರಮೋದೇ ವನೇ ಅಂದರೆ? ಪ್ರಮೋದವೇ ವನ ಅಂತ ರೂಪಕವೇ? ಪ್ರಮೋದದಿಂದ ಅಂತ ಆದ್ರೆ ಪ್ರಮೋದೇನ ಆಗಬೇಕು ಅಥವಾ ಪ್ರಮೋದಾತ್ ಆಗಬಹುದು, ಪ್ರಮೋದದ ಕಾರಣದಿಂದ ಅನ್ನೋ ಅರ್ಥದಲ್ಲಿ.

      • ಕೆಲವಷ್ಟು ತಿದ್ದುಪದಡಿಗಳೊಂದಿಗೆ —
        ಮತ್ತೇಭಾ ಭ್ರಮರೈರ್ನಿಪೀಡಿತಮುಖಾ ಧಾವಂತಿ ತೇ ಪ್ರಾಙ್ಮುಖೇ
        ಕುರ್ವಂತೋ ನಿಜಕರ್ಣತಾಡನರವಂ ಮೇಘಾ ಇವ ವ್ಯೋಮನಿ
        ಶ್ರುತ್ವಾ ತದ್ರವಮಾಗತಂ ಜಲಧರಾದಿತ್ಯೇವ ಮತ್ವಾ ತದಾ
        ನೀಲಗ್ರೀವಗಣಃ ಕರೋತಿ ಬಹುಧಾ ನೃತ್ಯಂ ಪ್ರಮೋದೈರ್ವನೇ ।।

  4. ಆರಾವಂ ನಿರ್ಜಿತ ಕಂ
    ಠೀರವರಾವಂ ನಿರಸ್ತ ಘನರಾವಂ ಕೋ-
    ಪಾರುಣನೇತ್ರಃ ಶ್ರುತ್ವಾ
    ನೀರೇಪಿ ಸ್ವೇದತೇಸ್ಮ ಭುಜಗಪತಾಕಃ

    ರನ್ನನ ಸುಪ್ರಸಿದ್ಧ ಪದ್ಯ

    ಆರವಮಂ ನಿರ್ಜಿತ ಕಂ
    ಠೀರವರವಮಂ ನಿರಸ್ತ ಘನರವಮಂ ಕೋ-
    ಪಾರುಣನೇತ್ರಂ ಕೇಳ್ದಾ
    ನೀರೊಳಗಿರ್ದುಂ ಬೆಮರ್ದನುರಗಪತಾಕಂ

    • ಸಂಸ್ಕೃತಭಾಷಾಂತರಪದ್ಯದ ದ್ವಿತೀಯಪಾದದ ಕೊನೆಯಲ್ಲಿ ಯತಿ ಎಲ್ಲಿ?

      • ಹೌದಲ್ಲವೆ ಶಂಕರ್? ಕನ್ನಡದ ಜಾಡಿನಲ್ಲೇ ರಚಿಸಿದ್ದರಿಂದ ಅದು ಗಮನಕ್ಕೇ ಬರಲಿಲ್ಲ. ಇದನ್ನು ಸರಿಮಾಡಲಾದೀತೆ ಅನ್ನೋದು ಅನುಮಾನವೇ. ಆದ್ದರಿಂದ ಇನ್ನುಮುಂದೆ ಎಚ್ಚರವಹಿಸುತ್ತೇನೆ. ತಿದ್ದುಪಡಿ ಹೊಳೆದರೆ ಅಗತ್ಯವಾಗಿ ಇಲ್ಲಿ ಹಾಕುತ್ತೇನೆ.

      • ಶಂಕರ್ ಮತ್ತು ಗಣೇಶರಿಗೆ ಮತ್ತೆ ಧನ್ಯವಾದಗಳು. ಭಾಷಾಂತರವನ್ನು ಬದಲಿಸಿದ್ದೇನೆ. ಈಗ ಸರಿಯಾಗಿದೆಯೇ ತಿಳಿಸಿ

        ಆರಾವಂ ನಿರ್ಜಿತ ವರ
        ಶೂರಾರಾವಂ ನಿರಸ್ತ ಘನವಿಶ್ರಾವಂ
        ಕ್ರೂರವಿನೇತ್ರಃ ಶ್ರುತ್ವಾ
        ನೀರೇಪಿ ಸ್ವೇದತೇಸ್ಮ ಭುಜಗಪತಾಕಃ

        • प्रियवयस्य श्रीकान्तवर्य! भवदीयं कम्बकविपद्यानुवादमपश्यम्। तत्र तृतीयपादान्ते यतिविलॊपं संस्कृतसंप्रदायो न सहतॆ:-) तथा च पद्यस्य भावग्रहणे कथंचित् क्लेशो मम। कथमिव मनुते अस्मद्वयस्यवरः शङ्करः कविः? तथा दिवनिशि इति अश्मन् इति चित् इति शब्दानां प्रयॊगसाधुता चिन्त्या।

        • ಈಗ ಉತ್ತಮ ಸರ್ ಆದರೆ ವಿಲೋಚನಕ್ಕೆ ವಿನೇತ್ರ ಅಂತ ಮಾಡೋಕ್ಕೆ ಆಗಲ್ಲ ಅಲ್ವಾ?

          • ಧನ್ಯವಾದ ಶಂಕರ್. ವಿನೇತ್ರ ಎಂದರೆ “ಕೆಂಗಣ್ಣು” ಎನ್ನುವರ್ಥವೂ ಸಂಸ್ಕೃತ ನಿಘಂಟುವಿನಲ್ಲಿ ಕೊಟ್ಟಿರುವುದರಿಂದ ಅರುಣನೇತ್ರಕ್ಕೆ ಪರ್ಯಾಯವಾಗಿ ಹಾಕಿದೆ.

  5. ಪ್ರಥಮಪಾದದ ಕೊನೆಯಲ್ಲಿಯೂ ಯತಿ ಇರಬೇಕಲ್ಲವೇ?

    • ಆರ್ಯೆ, ಕಂದ, ಗೀತಿಕೆ ಇವುಗಳಲ್ಲಿ ಎರಡೇ ಪಾದಗಳೆಂದು ಲೆಕ್ಕವಲ್ಲವೆ? ಮೊದಲನೆಯ ಪಾದದ ಪೂರ್ವಾರ್ಧದ ಕೊನೆಯಲ್ಲಿಯೂ ಯತಿ ಬರಬೇಕೆ?

      • ಹೌದು ಶ್ರೀಕಾಂತರೆ. ನಾನೂ ಆರ್ಯಾದಿಗಳಲ್ಲಿ ಎರಡೇ ಪಾದಗಳೆಂಬುದನ್ನು ಕೇಳಿದ್ದೀನಿ ಆದರೆ ನಾಲ್ಕು ಪಾದಗಳ ನಿಯಮವನ್ನು ಉಲ್ಲಂಘಿಸಿರುವ ಸಂಸ್ಕೃತಪದ್ಯಗಳು ಸ್ಮರಣೆಗೆ ಬರುತ್ತಿಲ್ಲ. ನಿಮಗೆ ಗೊತ್ತಿದ್ದರೆ ತಿಳಿಸಿ. ಗಣೇಶರು ಈ ವಿಷಯದಲ್ಲಿ ಹೆಚ್ಚು ಬೆಳಕು ಚೆಲ್ಲಬಹುದು ಎಂದು ಅನಿಸುತ್ತೆ.

  6. ಬದುಕು ಜಟಕಾಬಂಡಿ ವಿಧಿಯದರ ಸಾಹೇಬ
    ಕುದುರೆನೀನವನು ಪೇಳ್ದಂತೆ ಪಯಣಿಗರು
    ಮದುವೆಗೋ ಮಸಣಕೋ ಹೋಗೆಂದಕಡೆಗೋಡು
    ಪದಕುಸಿಯೆ ನೆಲವಿಹುದು ಮಂಕುತಿಮ್ಮ
    शकटो नाम संसारः सारथिर्विधिरस्य वै।
    तुरगस्तस्य नूनं त्वम् निरीक्षस्व निदेशनम्।।
    तथैव नय पान्थास्त्वं पर्व वा प्रेतकाननम्।
    मा भूर्विचलितो मूढ भूमिरस्ति पदेच्युते॥

  7. ಹಳೆಯ ಭಕ್ತಿಶ್ರದ್ಧೆಯಳಿದು ಹೋಗಿದೆ ಮಾಸಿ
    ಸುಳಿದಿಲ್ಲವಾವ ಹೊಸದರ್ಶನದ ಹೊಳಪುಂ ।
    ಪಳಗಿದ್ದ ಮನೆಬಿದ್ದ ಕುಂಟಕುರುಡರ ತೆರದಿ
    ತಳಮಳಿಸುತಿದೆ ಲೋಕ – ಮಂಕುತಿಮ್ಮ ॥

    लुप्ता श्रद्धा धर्मवर्त्मन्यनादौ
    नैवायातं दर्शनं नूत्नतेजः ।
    अन्धो यद्वद्रूढगेहे विनष्टे
    ताम्येन्नित्यं तद्वदास्तेऽद्य लोकः ॥

    • पटीयाननुवादः
      त्वन्नाम्नि रामकृष्णौ विनयविवेकौ त्वदीयसच्चरिते ।
      त्वज्जिह्वाग्रे संस्कृतकर्णाटभवौ स्थितौ वचोगुम्भौ ॥

  8. ಶ್ರೀಕಾಂತರ ಪದ್ಯಾನುವಾದ ಚೆನ್ನಾಗಿದೆ. ಆದರೆ ಶಂಕರ್ ಹೇಳಿದಂತೆ ನನಗೂ ಕೂಡ ಯಾವುದೇ ಪಾದಾಂತಪದಚ್ಛೇದವುಳ್ಳ ಆರ್ಯಾಜಾತಿಯ ಪದ್ಯಗಳು ತೋರುತ್ತಿಲ್ಲ.
    ಕೊಪ್ಪಲ ತೋಟರ ಅನುವಾದ ಚೆಲುವಾಗಿದೆ. ಮೊನ್ನೆಯ ತರಗತಿಯಲ್ಲಿ ಅವರು ನನಗೆ ಇದನ್ನು ತೋರಿದ್ದರು ಕೂಡ.ನಾನು ಎಲ್ಲಿಯೋ ಹೊರಡುವ ವ್ಯಗ್ರತೆಯಲ್ಲಿದ್ದ ಕಾರಣ ಸ್ವಲ್ಪ ಅನವಧಾನದಿಂದ ಈ ಒಂಡೆರಡು ಲೋಪಗಳನ್ನು ಗಮನಿಸಲಿಲ್ಲವಾದುದಕ್ಕೆ ಕ್ಷಮೆಯಿರಲಿ.
    ರಾಮಪ್ರಿಯರ ಅನುವಾದವೂ ಒಳಿತಾಗಿದೆ.ಪ್ರಸಾದು ಮತ್ತು ಪೆಜತ್ತಾಯರ ಅನುವಾದಗಳೂ ಉತ್ತಮ. ನಾನೂ ಬೇಗದಲ್ಲಿ ನನ್ನ ಪದ್ಯಗಳನ್ನು ಇಲ್ಲಿ ಪ್ರಕಟಿಸುವೆ.

  9. शीर्षिका – पुष्पात्मने विश्वमपूर्वपुष्पं
    विवरणम् – दुर्गालालश्रेष्ठस्य नेपालगीतस्य अनुवादोऽयम्। अत्र बौद्धरसज्ञैर् उक्तं ” वाबि-साबि” नाम तत्त्वं स्मर्यते – अनित्यता अपूर्वता च सौन्दर्यहेतुर् इति।
    छन्दः – त्रिष्टुभ् – इन्द्रवज्रा

    पुष्पात्मने विश्वमपूर्वपुष्पं
    कण्टात्मने विश्वमनित्यकण्टः।
    छाया हि वस्तु ह्यनुधावतीह
    पुष्पात्मने विश्वमपूर्वपुष्पं॥

    चित्ते हि शुद्धिर् वचनेषु बौद्धम्
    पुष्पात्मने मे भवताच्च नित्यम्।
    पद्भ्यां न भूयात् कृमिनाशनं भोः
    चित्ते हि शुद्धिर् वचने च बौद्धम्॥

    स्पष्टं मनस्ते यदि तिष्ठतीह
    स्पष्टं हि विश्वं विकसत्यमोघम्।
    रम्यात्मने विश्वमतीवरम्यं
    पुष्पात्मने विश्वमपूर्वपुष्पं॥

    शुभ्रेन्दुमीक्षस्व नु भास्वरन् तं
    काल्यां नु रात्रावपि तोषहेतुम्।
    जैवं च गीतं श्रुणुतात् सुखाय
    शुभ्रेन्दुमीक्षस्व नु भास्वरन् तम्॥

    [ रागार्येण सह सम्भाषणानन्तरम्, शाब्दबोधस्पष्टतायै च व्याकरणशुद्धतायै एवं परिष्कृतं ]

    • विश्वासवर्य, धन्यवादाः।
      भवतः पद्यान्नुवादस्य अर्थः स्पष्टतया न मम अवगम्यते। अपि च तत्र तत्र व्याकरणांशाः पालनीयाः। तत्सर्वं दूरवाण्यैव वक्तुमलम् ।

  10. ಸ್ಫಟಿಕಚ್ಛಾಯಾಂ ಮಣಿರಿವಲಸನ್ಮಂಜುಬಿಂಬಾಧರೋಷ್ಠೌ
    ಸ್ಫುಟಿತಾಮೋದಾಕಲಿತವನಜಪ್ರಖ್ಯಹಸ್ತೌ ಹುಡುಕ್ಕಾ-
    ಕಟಿಮೂಲಂ ಹಾ! ದಿವನಿಶಿ ಯದಿ ಶ್ಲಾಘತೇ ನಿತ್ಯಮಿತ್ಥಮ್
    ಕಠಿನಾಶ್ಮನ್ ಚಿದ್ ಕಥಯತಿ ನಚೇತ್ ಕಾವ್ಯಮುತ್ತಾರಮದ್ಯಾ

    ಕಟಿಮೂಲ- ಸೊಂಟ

    ತಮಿಳು ಕವಿಚಕ್ರವರ್ತಿ ಕಂಬನ್ ರಚಿಸಿದ ಸರಸ್ವತಿ ಅಂತಾದಿಯ ಧ್ಯಾನಶ್ಲೋಕವನ್ನು ಭಾಷಾಂತರಿಸಿದ್ದೇನೆ. ಮಂದಾಕ್ರಾಂತದ ಮೊದಲ ಗುರುವನ್ನು ಎರಡು ಲಘುಗಳಾಗಿಟ್ಟು ವೃತ್ತ ರಚಿಸಿದ್ದೇನೆ.

    ಮೂಲಪದ್ಯವು ಕೆಳಗಿದೆ.

    ಪಡಿಗ ನಿಱಮುಂ ಪವಳಚ್ಚೆವ್ವಾಯುಂ
    ಕಡಿ ಕಮೞುಮ್ ಪೂಂತಾಮರೈಪೋಲ್ ಕೈಯುಂ- ತುಡಿಯಿಡೈಯುಂ
    ಅಲ್ಲುಂ ಪಕಲುಂ ಅನವರತಮುಂ ತುತಿತ್ತಾಲ್
    ಕಲ್ಲುಂ ಚೊಲ್ಲಾದೋ ಕವಿ

    ಸರಸ್ವತಿಯಪೂಜೆಯಂದು ಇದನ್ನು ಮಾಡುವ ಮನಸ್ಸಾಯಿತು. ಕೈಗೂಡಿದ್ದು ಇಂದು. ಮೂರನೆಯ ಪಾದದ ಕೊನೆಯಲ್ಲಿ ಯತಿ ಉಲ್ಲಂಘನೆಯಾಗಿದೆಯೆ?

    • ಶ್ರೀಕಾಂತರೆ, ಪದ್ಯದ ಆಶಯ ಸ್ಪಷ್ಟವಾಗ್ತಿಲ್ಲ, ಅನ್ವಯವನ್ನು ಕೊಟ್ಟರೆ ಸ್ಪಷ್ಟವಾಗಬಹುದು. ಉತ್ತಾರಮದ್ಯಾ ಅಂದರೇನು ಅಂತ ಗೊತ್ತಾಗಲಿಲ್ಲ. ಉತ್ತರಮದ್ಯ (ಅದ್ಯ ಉತ್ತರಂ) ಅಂತಲೇ?

      • ಸರಸ್ವತಿಯ ಮೂರ್ತರೂಪವನ್ನು ಕುರಿತ ಪದ್ಯವಿದು. ಕಂಬನ ಪದ್ಯದ ತಾತ್ಪರ್ಯ ಹೀಗಿದೆ- “(ಸರಸ್ವತಿಯ) ಸ್ಫಟಿಕವರ್ಣವನ್ನೂ, ಹವಳದಂತಹ ಕೆಂಬಾಯನ್ನೂ, ಚೆಲುವು/ಸುಗಂಧವನ್ನು ಸೂಸುವ ತಾವರೆಯಹೂವಿನಂತಹ ಕೈಯನ್ನೂ, ಡಮರುವೆ ತಾನಾದ ಸೊಂಟವನ್ನೂ ಹಗಲಿರುಳು ಅನವರತ ಸ್ತುತಿಸಿದರೆ ಕಲ್ಲೂ ಕವಿತೆಯನ್ನು ಹೇಳುವುದಿಲ್ಲವೆ!

      • ಪ್ರತಿಕ್ರಿಯೆಗೆ ಶಂಕರ್ ಮತ್ತು ಗಣೇಶರಿಗೆ ಧನ್ಯವಾದಗಳು. ನನ್ನ ಭಾಷಾಂತರದಲ್ಲಿ ಕೆಲವು ಪದಗಳಿಗೆ ಸ್ಪಷ್ಟೀಕರಣ.

        ದಿವನಿಶಿ- ಹಗಲಿರುಳು; ಅಶ್ಮನ್- ಕಲ್ಲು; ಚಿದ್- ಕೂಡ indeed/also/even; ಉತ್ತಾರಮ್- ಉತ್ತಮವಾದುದು/ ಉತ್ಕೃಷ್ಟವಾದುದು; ಅದ್ಯಾ- ಇಂದು

        • धन्यवादाः। परन्तु दिवानिशं इति साधुरूपम्। अश्मशब्दॊ यद्यपि नकारन्तस्थापि समासॆ वाsसमासे न तथा प्रातिपदिकरूपे प्रयुज्यते। तथैव चिच्छ्ब्दोsपि
          भवति।

        • ಶಂಕರ್-ಗಣೇಶರೆ- ಈಗ ತಿದ್ದಿದ್ದೇನೆ. ಪರಾಂಬರಿಸಿ ಹೇಳಿ.

          ಸ್ಫಟಿಕಚ್ಛಾಯಾಂ ಮಣಿರಿವಲಸನ್ಮಂಜುಬಿಂಬಾಧರೋಷ್ಠೌ
          ಸ್ಫುಟಿತಾಮೋದಾಕಲಿತವನಜಪ್ರಖ್ಯಹಸ್ತೌ ಹುಡುಕ್ಕಾ-
          ಕಟಿಮೂಲಂ ಹಾ! ದಿನನಿಶಿ ಯದಿ ಶ್ಲಾಘತೇ ನಿತ್ಯಮೇವಮ್
          ಕಠಿನಾಶ್ಮಂ ಸಂಕಥಯತಿ ನಚೇತ್ ಕಾವ್ಯಮುತ್ತಾರಮದ್ಯಾ

  11. अत्रास्ति कश्चित् प्रत्यत्नः । मूलमूह्यताम् !

    विनेतो विनेतो भयग्रस्तयातं
    समापूर्तिमेतं समस्ताः समस्याः ।
    अतीत्यास्ति नौका फलं नश्च लब्धं
    तटस्थे पुरे श्रूयते तोषशब्दः ॥

    समेऽग्रे च दृष्टिः प्लवस्यारुहां स्यात्
    परं हृद्य हा हृद्य हा हृद्य सद्यः ।
    अहो रोहितस्राव नौकातले मे
    विनेता मृतो निश्चलो जीवहीनः ॥

    विनेतो विनेतः प्रबुद्ध्याथ घण्टां
    श्रुणु त्वं पताकस्त्वदर्था निनादः ।
    तथा पुष्पमाला तटे पौरयूथः
    भजन्ते जनास्त्वां सदोत्साहवक्त्राः ॥

    विनेतस्त्वमादेहि तात प्रियाशु
    त्वदीये करं मस्तके स्थापितं मे ।
    न मे प्रत्ययो वर्तसे यत्तले त्वं
    मृतो जीवहीनो मृतो जीवहीनः ॥

    विनेतुर्न मे वाग्विरक्तोऽधरोऽसौ
    करं नेक्षते मे स गत्या विहीनः ।
    सुखस्था हि नौका प्रयाणः समाप्तः
    भयग्रस्तयाताद् जयेनागतासौ ॥

    समुद्रस्य तीराणि यूयं जयन्तु
    प्रहर्षेण घण्टा रवं वादयन्तु ।
    परं शोकगत्या हि नौकातलेऽहं
    चलाम्यत्र नेता मृतो जीवहीनः ॥

    • For the record, the source is Walt Whitman’s O captain, my captain.

      • Very nice translation into bhujangaprayAta that accurately follows the original in import. The alternate verses in turn convey jubilation and grief for which Whitman uses different metres/laya. You could have done the same. I feel the tOTaka metre would be apt for the even verses. Given your grip on the language and metre, I think it would be easy for you.

        I cannot comment on the finer aspects of grammar as I am no expert. Once again well done.

        • Thank you. You are too kind. I thought about toTaka too. But felt it would be too light to capture the heaviness in the poet’s heart.

  12. ಗುರುವಿನ ನೆತ್ತರಂ ಕುಡಿವೆನಪ್ಪೊಡವಂ ದ್ವಿಜವಂಶಜಂ ನಿಜಾ-
    ವರಜನ ನೆತ್ತರಂ ಕುಡಿವೆನಪ್ಪೊಡೆ ಭೀಮನೆ ಪೀರ್ದನೆಯ್ದೆ ಭೀ-
    ಷ್ಮರ ಬಿಸುನೆತ್ತರಂ ಕುಡಿವೊಡಿನ್ನುಮೊಳಂ ಕುರುರಾಜ ನಿನ್ನ ನೆ-
    ತ್ತರ ಸವಿನೋಳ್ಪೊಡಾಂ ಬಯಸಿ ಬಂದಪೆನೆಂದುದದೊಂದು ಪುಲ್ಮರುಳ್ ||
    – ಗದಾಯುದ್ಧ 4-43

    द्रोणो ब्राह्मण इत्यतोऽधिकभयस्तच्छोणितं नापिबं
    भीमेनैव निपीतमास्त सकलं दुःशासनीयं पुनः ।
    प्राणा नैव यियासवः सुरधुनीजातस्य सम्प्रत्यपि
    तस्मात् त्वद्रुधिरं निपीय मधुरं तृप्यामि सर्पध्वज ॥

    • पद्यरत्नमिदं नूनं रत्न(रन्न इति संज्ञा)पद्यमनुत्तमम् ।
      भाषारत्नपथे नीतं मित्ररत्न ! त्वयाsधुना ॥

      • कविरत्नस्य साधूक्ती रत्नादपि गरीयसी ।

        कविरत्नशब्देनात्र गणेशवर्या विवक्षिताः 🙂

  13. Here is the translation of a poem penned by the Tamil poet VeNbhUti of SanghaM age:

    अहमत्र गृहॆ वराकतायां
    मम वामात्वमथॊ पयोधिपारम् ।
    दयितस्तु मुदास्ति दूरतीरॆ
    हतलॊकाय रहस्यमेतदन्नम् ॥

    (A brief import of the verse: Here the heroine is lamenting over her helpless that has riveted her at home while her maddened love has shamelessly pushed her womanhood on the shores of the nearby sea. But her lover is blissfully enjoying his overseas assignment. Alas! the wretched world is feeding on her personal secrets.)

    A verse in the form of an epigram (चाटुप्द्यम्) from Latin authored by the poet Marshal of Roman Empire.

    यॊषा लैकोरियस् स्वस्यास्सखीः सर्वा न्यमारयत् ।
    दिष्ट्याsचिरेण सा कुर्यान्मैत्रीं मत्कान्तया सह ॥

    (The wit is self evident:-)

    One poem from the Telugu poet Allasaani Peddana of Vijayanagar Period:

    कृच्छ्राय समृद्धिसुखं
    प्रच्छादयितुं कदापि शक्यं वा ?
    दर्शाय पौणमासीं
    ज्योत्स्नां किं रक्षितुं साध्यम् ?

    (Is it possible to reserve the comforts of affluence for the hard days of penury? Can we ever restore the moon light of full moon-day for the dark new-moon night?)

    • I can never comment about the translation as even if you provide me with the original verses for comparison I can’t understand them. tamil and telugu itself is ‘latin’ to me, that being the case, how can dream of understanding a verse in the ‘original’ latin? 😛 But I can only admire your choice of verses 🙂 I particularly liked 2nd and 3rd.

    • उत्तमानि पद्यानि ! यदि भवान् मूलपद्यान्यपि दर्शयेत् तर्हि भवेदुपकाराय ।

  14. These are verses from Srivaishnava poet PeriAzhvAr –

    1.
    Paravai yEruM parama-puruDa! nI yennai kai-kkoNda pin
    Piravi ennum kaDalum vaTri perum padam AginradAl
    Iravi seyyum pAva-kkADu tIkkoLi (i)vEginradAl/
    Arivai yennum amuda-vAru talai paTri vAy koNDadE //

    O parama-puruSa who rides on a bird, ever since you took my hand; the ocean of my birth(s) has dried up; the forest of my sins has been burnt down and now I have attained a lofty state. Ever since, I have been inundated in the nectar flood of knowledge that rose above my head and emerge through my mouth (as your praise).

    खगेन्द्र-यानस्य करावलम्बात् पुनर्भवाब्धिः परिशोषितो मे |
    आप्लावितो ज्ञान-सुधा-तरङ्गैः परं पदं यामि विधूतपङ्कः ||

    Another, (lesser) translation –

    प्राप्य पाणि-पुटच्छायां पतत्रीन्द्र-पताक ! ते |
    भजेऽहं शान्त-पापाग्निः ज्ञान-कल्लोल-हंसताम् ||

    2.
    pani-kkaDal-paLLikOlai pazhaga viTTU en
    manakkaDalil vAzha vanda mAya-maNAla-nambi|
    tani –kkaDalE taniccudarE tani ulagge enrenru
    unakkirukka enai uri tAkkinayE ||

    Having renounced your habit of sleeping in the ocean of (milky) foam, you chose to abide in the (turbulent) ocean of my mind, O mysterious bridegroom! While you have exclusive oceans, celestial bodies and worlds , all of your own, you chose to lay claim on me (as a slave)!

    सर्व-जीव-जगदीश्वरोऽपि सन् मामके मनसि वस्तुम् आगतः |
    शीकरोदधि-निवास-शिक्षितो किङ्करत्व-विभवं ददातु मे ||

    Corrections and suggestions welcome.

    • Nice translation, particularly the first one. The second one, you have cross paired the pAdas- I mean, in your translation you have paired 1st and 4th pAdas of the original and the 2nd with 3rd. The meaning is much better and natural when you pair panikkaDal and manakkaDal.

      Your transliteration of the original ignores the difference between r and R. This could result in very different meanings

      • 1. Reorganisation of pAdas – Yes, sometimes it becomes necessary to do so, to do justice to the poetic flow of the target language.

        2. r and R – Agreed. I typed from memory and not by looking at the text. I do not know enough of the language to intuitively know when to use which – r or R.

        PanikkaDal and manakkaDal – To retain that assonance in SanskRt demands greater skills at poesy than I have.. One could try and reproduce that effect by using some other anuprAsa at the corresponding positions.

  15. Dear Shrikaanth Murthy avare,

    With your permission, I have tried my hand at Kamban’s ode to the kalai-magaL. The grAmya and dEshya usages may be taken as my Tribute to tamizh, as well as a measure of my poetic inadequacies. Hopefully KambanAr’s prophecy will come true! 🙂

    paDiga-niramum pavaZha-cchevvAyuM
    kaDu?-kamaruM pontAmarai-ppOl kaiyyum tuDi-iDaiyum |
    allum pagalum anavaradam tudittAl
    kallum sollAdO kavi? ||

    स्फटिक-रुचिर-कान्तिं विद्रुमाभाधरोष्टाम्
    तनु-तर-कटि-देशां हेम-नालीक-हस्ताम् |
    अहरहरभिरामीं ये भजन्त्यर्णगन्धीम्
    नव-कवन -विभुत्वं यन्ति शैलापि नूनम् ||

    arNa = akSara [an avoidable, somewhat obscure term]

    • keerthi- a great poet has composed it. You have as much right as I do to translate it. the metre and flow are nice.

      some observations. Second line is “kaDi kamazhum”. You have addressed saraswati in her entirety in your padya. The original refers to her various angas.

      katidESa- would this mean hips or the waist?

      arNagandhIM, yanti- I did not get the meaning

      • I think I have translated each section of the original part by part, wherever possible.

        arNagandhi is like varNa-gandhi or AmnAya-gandhi; It is an approximation of your sphuTAmOdA.

        (kavana-vibuhtvam) yAnti = labhantE.

  16. THE TYGER (from Songs Of Experience)

    By William Blake (1794 CE)
    Tyger! Tyger! burning bright
    In the forests of the night,
    What immortal hand or eye
    Could frame thy fearful symmetry?

    In what distant deeps or skies
    Burnt the fire of thine eyes?
    On what wings dare he aspire?
    What the hand dare sieze the fire?

    And what shoulder, & what art.
    Could twist the sinews of thy heart?
    And when thy heart began to beat,
    What dread hand? & what dread feet?

    What the hammer? what the chain?
    In what furnace was thy brain?
    What the anvil? what dread grasp
    Dare its deadly terrors clasp?

    When the stars threw down their spears,
    And watered heaven with their tears,
    Did he smile his work to see?
    Did he who made the Lamb make thee?

    Tyger! Tyger! burning bright
    In the forests of the night,
    What immortal hand or eye
    Dare frame thy fearful symmetry?

    व्याघ्रि ! व्याघ्रि ! ज्वलसि निशि वने भ्राजमाना स्वकान्त्या
    को निर्मीयात् करनयनकृतां भीकरां सम्मितिं ते ? ।
    कुत्र ज्वाला जलधिगगनयोर्ज्वालिता नेत्रयोस्ते
    उड्डीयेतः कथमिव स करग्रस्तवन्हिर्बभूव ? ॥१॥

    यस्तु स्नायुं सृजति तव हृदः को भुजः का कलास्य
    किं वा भूयाद्धृदि चलति ततो भीतहस्तं च पादौ ? ।
    कस्मात् कन्दो रचयति विघनं कं गृहीत्वा तु धीरः
    कस्मिन् शूर्मे तव मतिभवनं भीकरं ताडनेन ? ॥२॥

    शल्यक्षेपे ह्युडुगणजनिते चाश्रुपाते सुराणाम्
    युष्मत्कर्ता हसति च, किमहो मेषकर्ता स एव ? ।
    व्याघ्रि ! व्याघ्रि ! ज्वलसि निशि वने भ्राजमानासि, धीरः
    को निर्मीयात् करनयनकृतां भीकरां सम्मितिं ते ? ॥३॥

    (मन्दाक्रान्ता नपरलघुयुता कीर्तिता चित्रलेखा)

  17. ಪಳಕಿನ ಪಾಸರೆಯೊಳ್ ನೆಲ-
    ದಳೆದುರಗೇಂದ್ರನ ಫಣಾಮಣಿಯ ಕೆಂಬೆಳಗು-
    ರ್ಚಳಿಸಿರೆ ಪೊಸ ರಕ್ತಮಿದೆಂ-
    ದೆಳೆವುಲಿಗಳ್ ನೆಕ್ಕುತಿರ್ಕುಮಾ ನಗತಟದೊಳ್ ||
    (ಷಡಕ್ಷರದೇವನ ಬಸವರಾಜವಿಜಯದ ಪದ್ಯ)

    ಅನುವಾದ-
    नागफणामणिलोहितभासं स्फाटिकशिलासु सङ्क्रान्ताम् ।
    सद्यश्च्युतरक्तधिया बाला व्याघ्रा लिहन्त्यगे तस्मिन् ॥

    ನಾಗಫಣಾಮಣಿಲೋಹಿತಭಾಸಂ ಸ್ಫಾಟಿಕಶಿಲಾಸು ಸಂಕ್ರಾಂತಾಮ್ |
    ಸದ್ಯಶ್ಚ್ಯುತರಕ್ತಧಿಯಾ ಬಾಲಾ ವ್ಯಾಘ್ರಾ ಲಿಹಂತ್ಯಗೇ ತಸ್ಮಿನ್ ||

Leave a Reply to Naresh Keerthi Cancel reply

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(required)

(required)